slovak english
CD - Banda jedna

Nový populár 3/2014

…Nebudem to naťahovať, hraBanda je parádny, radostný album stopäťpercentných muzikantov a spevákov, tvorivo hravých a hoci vysoko vzdelaných v otázkach folklórnej muziky, na sto honov vzdialených akademizmu i umelo filharmonicky či inak leštenému lepkavému worldpopu.

Odvtedy, čo špecialisti vymysleli termín worldmusic, stihlo sa za ten pojem skryť všeličo. Najčastejšie do kroja prekabátený kryptopop, ale aj, čojaviem, nešikovne maskovaný vymiškovaný rock a iné žánre v kríze. A tak informáciu, že album kapely primáša Sama Smetanu Banda s názvom Banda jedna prenikol svojho času až do prvej desiatky svetového rebríčka worldmusic, berie najprv aj laik s určitou rezervou. A keď k tomu úchytkom, kútikom oka zaznamená klipy z toho úspešného albumu, vypulírované v produkcii až do akejsi exportnej sľukovitosti…
Našťastie je tu hudba sama a po vypočutí je všetko jasné. Banda jedna? Môže byť. Rebríčky sedia. Mám aj úplne prvé cédečko Bandy, to folklórne, domácky vyrobené, a tak som bol zvedavý, s čím táto sympatická partia príde na treťom albume s ihravým názvom hraBanda (Pavian rocords, 2014). Hneď na prvý pohľad muziky kopec – 67 minút. To by kedysi bolo vystačilo aj na albumy dva. (Vôbec, neraz si pri týchto tu náčuvoch hovorievam, či menej by aj na médiu ako CD nebolo viac. Také dávky aby človek počúval na etapy… no nič.) Na druhý pohľad: hraBanda už celkom prirodzene ráta s celosvetovým prijatím – buklet s farebnými fotkami kapely, nielen texty, ale aj vtipné hravé komentáre v angličtine, ba ukrajinská (nádherne urobená!) Zozuľa len tak z fičúrie – v cyrilike. Nie, tu sa nič neponechalo náhode. Zvedavosť rastie.

hraBanda je odpálená svižnou „najrýchlejšou baladou na svete“ Husári. A po nej, jedna za druhou, Kufere a Vývoda s výnimočnými, podmanivými hlasmi Evy Brunovskej a Sama Smetanu, goralský Frajer od Zuberca (tridsať kilometrov od miesta, kde to náhodou práve počúvam ) no a ukrajinská Zozuľa – Kukučka s úchvatnými viachlasmi. A pod nimi nekompromisné bicie Igora Ajdžiho Saba, pričom vôbec nie cudzorodé. Ojojoj! Následná sebavedomo namiešaná inštrumentálka Asturias pripomenie svetové rebríčky, kebyže niekto ešte stále tu mal pochybnosti… Vo Fijalečke zase Alžbeta Lukáčová spieva s akýmisi takými znepokojivými, zvláštnymi zahojdaniami a v „úplne šialenej piesni zo Záhoria“ Švec, akoby ožili postavy z Moravčíkových Sedlákov v neuveriteľne vycibrenom hudobnom obkľúčení.
Nebudem to naťahovať, hraBanda je parádny, radostný album stopäťpercentných muzikantov a spevákov, tvorivo hravých a hoci vysoko vzdelaných v otázkach folklórnej muziky, na sto honov vzdialených akademizmu i umelo filharmonicky či inak leštenému lepkavému worldpopu. Suverénne aranže piesní, na prvé počutie miestami až zarážajúce, ponúkajú pri opakovanom počúvaní nové a nové muzikantské fajnovosti až samopaše.

U mňa hraBanda za päť (hviezdičiek – pozn. red.). A len tak súkromne očakávam, kedy sa ma raz tu v Prahe opýtajú, že Smetana? A máte na mysli našeho Béďu, nebo toho vašeho slovenského z Bandy…? Lebo toto má namierené minimálne do prvej pätorky svetového rebríčka.

hraBanda si Samopaší
Autor: Gaco Novomesský

Publikoval admin dna 31. March 2014